Bitka o Lypovec | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny a Operácie Barbarossa | |||||||
Vojenský cintorín s pamätníkom padlých slovenských príslušníkov Rýchlej brigády v bitke pri Lypovci | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Slovensko | ZSSR | ||||||
Velitelia | |||||||
Rudolf Pilfousek | Semjon Tkačenko | ||||||
Sila | |||||||
Branná moc Slovenskej republiky
5 000 – pechota, |
Červená armáda
15 000 – pechota, neznámy počet tankov a diel | ||||||
Straty | |||||||
75 mŕtvych 167 ranených 19 zajatých 6 tankov, 1 obrnený automobil, 11 diel, 25 nákladných áut |
700 mŕtvych 1000 ranených 150 zajatých neznáme materiálne straty | ||||||
Rýchla skupina / brigáda / divízia |
---|
Wojtkowa – Salina – Lypovec – Kyjev – Mius – Rostov na Done – Kaukaz – Krym – Melitopoľ – Odesa |
Bitka o Lypovec bolo ozbrojené stretnutie medzi jednotkami slovenskej Rýchlej brigády a vojskami sovietskej Červenej armády, ktorá sa konala 22. júla 1941. Išlo o prvú väčšiu bitku medzi slovenskými a sovietskym vojskami od vyhlásenia vojny proti Sovietskemu zväzu.[1] Sovietsku obranu pri prechodoch na rieke San tvorilo jednotky 10. opevneného priestoru sovietskej 12. armády[2]. Rýchlej brigáde sa s počtom necelých 5 000 vojakov, 43 tankov a 123 diel podarilo obsadiť Lypovec, ale vinou veliteľa brigády plukovníka Rudolfa Pilfouska[3] pri ďalšom postupe brigáda narazila na 15-tisícovú streleckú divíziu Červenej armády. Keďže slovenským tankom došlo palivo, vojaci museli viesť neúmerne ťažké boje a od zničenia ich zachránilo iba delostrelectvo, ktorému sa podarilo zdecimovať Sovietov natoľko, aby slovenskí vojaci stihli ustúpiť.